Nájdi sa tu, nájdi radu pre seba...

Medzi nebom a zemou je jedna sila... je jemná, krehká, nežná. Vie plakať ako šípové ruže v rannej rose a krásna je aj ponorená v nej. Má úžasnú silu, ktorá mení deň na noc, jar na slnečné leto, jeseň na anjelskú zimu, život na smrť a znovuzrodenie nevidíme a predsa ju všetci cítime... dáva nám silu žiť. Tak plynie čas, tak plynie život človeka... a zanecháva v púštnom piesku stopy... sú radostné, príjemné, ale často ťažké, frustrujúce. Zažil ich aj Milan. V dome svojich rodičov videl na každom kroku lásku, pohodu, harmóniu. Ráno ich budila mama s úsmevom na tvári, jej pohladenie bolo nežné, ako len matka vie dať. Na kuchynskej linke už boli pripravené a láskou zabalené desiate a v nich požehnanie na celý deň. Kuchynský stôl bol prestretý pre troch; neho, mladšieho brata Jurka a mamu. Otec už hodinu „zarezával“ v miestnom závode na výrobu ložísk. Pracoval celý život v tom istom závode a niekedy aj cez soboty a nedele.

Keď som ju videla prvý krát na fotke, neverila som vlastným očiam, že to krásne a sympatické žieňa nosí na svojich ramenách toľko trápenia. Ako sama hovorí, to sám anjel strážny ju doviedol ku mne. A hoci som chcela hovoriť a počúvať niečo iné, nedalo sa. Chcela sa zbaviť strachu zo života, veď bola taká mladá. Jej nízke sebavedomie ju zatváralo do kancelárie ku dvom kolegyniam, s ktorými trávila už pätnásť rokov svojho produktívneho života a do záhrady za dom, ktorú tak milovala. Úzkosť ju prenasledovala dňom i nocou, prečo je sama. Hoci bola šťastná, že už sa jej syn nedíva, ako ju v noci bije, jej podvedomie sa nebolo schopné odpútať od neho... ale napokon všetko dobre dopadalo. Ponúkam skrátený príbeh pani Kláry.

Budem detailistka. Stredajšie ráno sa podobá ako vajce vajcu utorkovému, pondelkovému... a iným dňom, ale táto streda sa značne líšila od ostatných. Ráno som spravila niekoľko krokov medzi spálňou a toaletou, na spiatočnej ceste som spomalila krok a v kuchyni sa pozdravila s nástennými hodinami. V duchu som im vyčítala, ako môžu dopustiť, že tie noci uplynú tak rýchlo.

Všimli ste si, že väčšina ľudí, s ktorými sa rozprávate hovorí nemám rada to, nemám rád ono. Ako ste na tom vy? Aj vaše odpovede sú plné negatívnych postojov a emócií?