Nájdi sa tu, nájdi radu pre seba...

Mama pripravovala raňajky rôznorodé, raz to bol chlebík s maslom a medom, alebo s domácim malinovým lekvárom, usmažené vajíčka, ale i vianočka s maslom chutila vynikajúco. Po raňajkách len schmatli desiate a rýchlo ako „strela“ sa vyparili z domu, aby im nedajbože mama nekontrolovala zošity, v ktorých chýbali domáce úlohy a na ktoré si rezervovali pätnásť minút pred vyučovaním. V sobotu či nedeľu sedávali pri raňajkách, obedoch i po večeriach spolu celá rodina. Celá rodina za spoločným stolom. Zvyčajne po obede či večeri prišla na rad, vtedy jej hovorili „spoveď“. Dnes ju volajú – záujem otca o deti, záujem rodičov o rodinu. A to im zostalo v krvi dodnes. Posledné tri roky si Peter márne kladie jednu, jedinú otázku, prečo to nefunguje v jeho rodine tak, ako to fungovalo u nich doma? – vzory v rodičoch som mal vynikajúce, dokonca starostlivo som si vyberal aj partnerku, mal som už takmer dvadsaťdva, keď som „padol do chomúta“, – ej veru, či je ťažký, dnes na prahu štyridsiatky, neviem, či budem mať dosť fyzických síl môj životný voz ťahať ďalej – neraz sa sťažoval. Jeho život má takúto podobu. V dvadsaťpäťke sa mu narodil prvý syn, dali mu meno Matúš. Syn rástol na obdiv celému svetu, len otcovi sa s pribúdajúcimi rokmi zatváralo srdce a oči strácali jas. Telefón a počítač boli nepretržitými spoločníkmi na oddych manželky. Keď mal Matúško dva a pol roka zavítala k ním partia bývalých spolužiačok do ich bytu, vraj na okamih. Okamih sa časom zmenil na hodinu, potom i dve... a takto to išlo ďalej. Keď neprišla partia k ním, Kamila išla za nimi. K ním pridala návštevu kaderníčky, kozmetičky, nákup... Otec ostával so synom doma sám. Hodiny samoty, návštev kaderníčky či nakupovania sa zmenili na hodiny čakania celých večerov a neskôr nocí... Keď ju vyzval ku spoločnej komunikácii, nedokázala povedať na svoju obhajobu nič, iba to, že život si predstavovala ináč. Keďže dni čakania, samoty, plačúceho dieťaťa v otcovom náručí bolo viac než dosť, odhodlal sa otec milujúceho syna podať žiadosť o rozvod z dôvodu „neochoty manželky prebrať na seba zodpovednosť za svoje skutky“. Rada pre všetkých, ktorí vstupujú do partnerského a manželského vzťahu: slovíčko INÁČ nikoho neospravedlňuje a neoprávňuje sa zbaviť zodpovednosti za svoje skutky. Keď obaja partneri preberú svoj diel zodpovednosti za rozhodovanie a konanie, bude život oboch popretkávaný šťastím, umocnený pohodou, harmóniou a blahobytom.